Čo nám najviac chutí?

Autor: Karol Wolf | 17.10.2011 o 8:30 | Karma článku: 6,00 | Prečítané:  1146x

Logicky to, čo je najlepšie. A čo je najlepšie? Logicky to, čo nám najviac chutí. Ako to zistíme? Logicky tak, že to vyskúšame. Platí táto jednoduchá logika aj v reálnom svete, kde nakupujeme potraviny, alko a nealko nápoje, zeleninu, ovocie, cukríky a iné požívatiny? Neplatí, respektíve určite nie vždy a všade. Otázka znie, prečo?

Veľkým radcom, ktorému sa najmä na Slovensku veľmi darí, je nepochybne cena. Nízka znamená „Kupuj“, vysoká zase „Nekupuj“. Iste – Slováci sú druhý najchudobnejší národ svätej zeme zvanej eurozóna, takže to má svoju logiku, ale predsa. Kto si pamätá, ako chutí normálny párok, ten uzná, že tie, čo sú dnes najlacnejšie, sa vlastne nedajú jesť (výborne to raz vystihol Milan Lasica keď povedal: Kupoval som si párky a keď som si jedny vybral, mäsiar mi hovorí – pán Lasica zoberte si radšej tieto druhé, v tých je menej múky). A tie čo sú najdrahšie, iba vzdialene pripomínajú tie staré dobré párky. Dlhodobá ochota kupovať najmä lacné potraviny viedla k ich systematickému kvalitatívnemu zhoršovaniu. Jednoducho povedané – keď sme dlhodobo ochotní jesť párky z múky, pretože sú lacné, tak nám ich obchodníci naservírujú a hotovo.

Druhým silným radcom je takzvaný faktor „zahraničnej kvality“. Ešte stále, aj 22 rokov po páde komunizmu máme akoby zafixované, že „to z dovozu je lepšie“. Tak sa stalo, že kupujeme staré, dva roky zamrazené kurčatá z Brazílie, alebo Číny, prípadne Poľska. Cesnak z Číny, ktorý vôbec „nesmrdí“ (aké super nie??). Paradajky zo Španielska, melón z Portugalska, jablká z Talianska.... . Vyzerajú pekne, vyzerajú vždy čerstvo, ale.... akosi nechutia. Bodaj by aj chutili, keď ich vypestovali v takmer laboratórnych podmienkach, nedozreté naložili do transportov a v konštantnej teplote nechali „dozrieť“.

Tretím radcom je reklama, ktorá sa v prípade potravín a nápojov už takmer nezaobíde bez čarovného slovíčka „zľava“. Zliav je už toľko, že vlastne už ani nevieme, či to zľava je, alebo nie je. Česi sú majstri zliav. Nedávno tam publikovali prieskum, že viac ako 60 percent kupujúcich nekúpi nič, pokiaľ to nie je v zľave. Tak sa stalo, že obchodníci vymysleli metazľavy, čo v praxi znamená, že normálna cena je nadhodnotená, potom sa ku nej pridá slovo „zľava“ a až potom sa to predáva. Kupujúci je spokojný. Skutočná, reálna zľava nastane až v dopredajoch, kedy nakupujú už iba skutoční „fajnšmekeri“.

Malo by však predsa len platiť, že najlepším radcom by mala byť naša vlastná chuť, pocit, emócia, inštinkt. Ako druhá v poradí naozaj potom môže nasledovať cena, pretože to je skutočne reálny a pre mnohých aj veľmi kľúčový ukazovateľ.

Problém množstva skutočne kvalitných slovenských domácich produktov je to, že proti nim stoja zahraničné produktky, ktoré často zamestnávajú všetkých troch spomínaných „radcov“. Majú nízku cenu, vysačku zahraničnej kvality a veľké reklamné kampane. Tento trojkoktail je pre slovenských producentov zničujúci, nedokážu ho stráviť a postupne vyprázdňujú pole – rozumej predajné regály.

Jedna z možných ciest, ako tento trend zvrátiť, je napríklad porovnávanie. To je ale trochu problematické, pretože pravidlá porovnávacej reklamy sú veľmi rigorózne a otvorene vlastne nedovoľujú porovnávať takmer nič a nikde.

Druhou možnosťou je spotrebiteľský tlak, ktorý si napríklad môže vynútiť spotrebiteľské testy – aj verejné. Slepý Kofboj (www.kofboj.sk) je pokusom o takýto test. Je to slepý spotrebiteľský test, kde testujúci ochutnávajú dva bežne dostupné nealko nápoje, pričom nevedia aké. Rozhodujú sa výlučne podľa svojej chute a pocitu. Takto sa určite dajú testovať aj džúsy, jogurty, minerálky, dokonca aj vodky, rumy, koňaky, vína, pivá, alebo napríklad aj rožky či spomínané párky. Je to iba o technike a odvahe, plus samozrejme musíte dodržať všetky pravidlá tak, aby to bolo spravodlivé. Slepý Kofboj to dokáže okrem iného aj preto, že si prizval notára, ktorý všetko stráži.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?